Òyì nke e mepụtara

Zdvihol som sa zo stoličky a ustúpil som dozadu. Usmieval sa. Pozrel som sa za seba. Bolo to dosť vysoko. Ak ma strčí a ja prerazím sklo, spadnem a možno už nevstanem. Lannel zakrúžil vidličkou. „Tak čo urobíš teraz? Zavoláš sanitku? Haha!” posmieval sa a vybuchol od smiechu. Naštvalo ma to, ale ne…

Zdvihol som sa zo stoličky a ustúpil som dozadu. Usmieval sa. Pozrel som sa za seba. Bolo to dosť vysoko. Ak ma strčí a ja prerazím sklo, spadnem a možno už nevstanem. Lannel zakrúžil vidličkou. „Tak čo urobíš teraz? Zavoláš sanitku? Haha!” posmieval sa a vybuchol od smiechu. Naštvalo ma to, ale nemohol som veľa urobiť. Vytiahol som z vrecka telefón a začal som písať, no Lannel mi vykopol mobil z rúk. „Ty fakt ideš volať sanitku?” zdvihol obočie. „Prečo nie?” opýtal som sa nechápavo. Lannl znovu